Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30).

(10) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

PRÍLOHA

TABUĽKA ZHODY

Smernica 1999/44/ES	Táto smernica
článok 1 ods. 1	článok 1
článok 1 ods. 2 písm. a)	článok 2 bod 2
článok 1 ods. 2 písm. b) prvá zarážka	článok 3 ods. 4 písm. b)
článok 1 ods. 2 písm. b) druhá a tretia zarážka	článok 2 bod 5 písm. a)
článok 1 ods. 2 písm. c)	článok 2 bod 3
článok 1 ods. 2 písm. d)	článok 2 bod 4
článok 1 ods. 2 písm. e)	článok 2 bod 12
článok 1 ods. 3	článok 2 bod 15 a článok 3 ods. 5 písm. a)
článok 1 ods. 4	článok 3 ods. 2
článok 2 ods. 1	článok 5
článok 2 ods. 2 písm. a)	článok 6 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. b)
článok 2 ods. 2 písm. b)	článok 6 písm. b)
článok 2 ods. 2 písm. c)	článok 7 ods. 1 písm. a)
článok 2 ods. 2 písm. d)	článok 7 ods. 1 písm. d)
článok 2 ods. 3	článok 7 ods. 5
článok 2 ods. 4	článok 7 ods. 2
článok 2 ods. 5	článok 8
článok 3 ods. 1	článok 10 ods. 1
článok 3 ods. 2	článok 13 ods. 1
článok 3 ods. 3 prvý pododsek	článok 13 ods. 2 a článok 14 ods. 1 písm. a)
článok 3 ods. 3 druhý pododsek	článok 13 ods. 2
článok 3 ods. 3 tretí pododsek	článok 14 ods. 1 písm. b) a c)
článok 3 ods. 4	článok 2 bod 14
článok 3 ods. 5	článok 13 ods. 4
článok 3 ods. 6)	článok 13 ods. 5
článok 4	článok 18
článok 5 ods. 1	článok 10 ods. 1, 2, 3, 4 a 5
článok 5 ods. 2	článok 12
článok 5 ods. 3	článok 11
článok 6 ods. 1	článok 17 ods. 1
článok 6 ods. 2	článok 17 ods. 2
článok 6 ods. 3	článok 17 ods. 2
článok 6 ods. 4	článok 17 ods. 4
článok 6 ods. 5	článok 17 ods. 3
článok 7 ods. 1 prvý pododsek	článok 21 ods. 1
článok 7 ods. 1 druhý pododsek	článok 10 ods. 6
článok 7 ods. 2	—
článok 8 ods. 1	článok 3 ods. 6 a ods. 7
článok 8 ods. 2	článok 4
článok 9	článok 19 a článok 20
článok 10	článok 22
článok 11 ods. 1 prvý pododsek	článok 24 ods. 1 prvý pododsek
článok 11 ods. 1 druhý pododsek	článok 24 ods. 1 tretí pododsek
článok 11 ods. 2	článok 24 ods. 1 štvrtý pododsek
článok 12	článok 25
článok 13	článok 26
článok 14	článok 27

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„kúpna zmluva“ je akákoľvek zmluva, na základe ktorej predávajúci prevedie alebo sa zaviaže previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jeho cenu;

2.	„spotrebiteľ“ je akokoľvek fyzická osoba, ktorá v súvislosti so zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania;

„predávajúci“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá v súvislosti so zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo z jej poverenia;

4.	„výrobca“ je zhotoviteľ tovaru, dovozca tovaru do Únie alebo akákoľvek osoba, ktorá sa označuje za výrobcu tým, že na tovar umiestni svoje meno, ochrannú známku alebo iné rozlišujúce označenie;

„tovar“ je:

a)	akýkoľvek hmotný hnuteľný predmet; voda, plyn a elektrina sa považujú za tovar v zmysle tejto smernice, keď sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve;

akýkoľvek hmotný hnuteľný predmet, ktorý obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojený takým spôsobom, že absencia uvedeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by bránila tovaru plniť jeho funkcie (ďalej len „tovar s digitálnymi prvkami“);

6.	„digitálny obsah“ sú dáta, ktoré sa vyprodukujú a dodajú v digitálnej forme;

„digitálna služba“ je:

a)	služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup; alebo

b)	služba, ktorá umožňuje výmenu údajov v digitálnej forme alebo akúkoľvek inú interakciu s údajmi v digitálnej forme, ktoré nahráva alebo vytvára spotrebiteľ alebo iní používatelia uvedenej služby;

8.	„kompatibilita“ je schopnosť tovaru fungovať s hardvérom alebo softvérom, s ktorými sa tovar rovnakého druhu bežne používa, bez potreby konverzie tovaru, hardvéru alebo softvéru;

9.	„funkčnosť“ je schopnosť tovaru plniť svoje funkcie s ohľadom na jeho účel;

10.	„interoperabilita“ je schopnosť tovaru fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišným od tých, s ktorými sa tovar rovnakého druhu bežne používa;

11.	„trvanlivý nosič“ je akýkoľvek prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo predávajúcemu uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným na budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

12.

„obchodná záruka“ je akýkoľvek záväzok predávajúceho alebo výrobcu (ďalej len „poskytovateľ záruky“) nad rámec zákonnej povinnosti predávajúceho poskytnúť záruku“ vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú cenu alebo vymeniť alebo opraviť tovar alebo zariadiť jeho servis, ak tovar nezodpovedá údajom alebo akýmkoľvek iným požiadavkám, ktoré nie sú súčasťou zákonnej záruky, uvedený v záručnom liste alebo v príslušnej reklame dostupnej v čase uzavretia zmluvy alebo pred jej uzavretím;

13.	„životnosť“ je schopnosť tovaru zachovať si požadované funkcie a výkonnosť počas bežného používania;

14.	„bezplatne“ znamená bez nákladov nevyhnutne vynaložených na uvedenie tovaru do súladu, najmä nákladov na poštovné, prepravu, prácu alebo materiál;

15.

„verejná dražba“ je spôsob predaja, pri ktorom predávajúci ponúka tovar alebo služby spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo majú možnosť sa na nej osobne zúčastniť, prostredníctvom transparentného konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražobníkom, pričom vydražiteľ je viazaný tovar alebo služby kúpiť.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22 sa však uplatňuje od 1. januára 2022.

whereas

(7) Existujúce rozdiely môžu mať na podniky a spotrebiteľov nepriaznivý vplyv.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (5) musia podniky, ktoré orientujú svoje činnosti na spotrebiteľov v iných členských štátoch, zohľadniť záväzné pravidlá zmluvného práva krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa.
Keďže uvedené pravidlá sa v jednotlivých členských štátoch líšia, podnikom môžu vznikať dodatočné náklady.
Mnohé podniky môžu preto uprednostňovať pokračovanie v obchodovaní na domácom trhu alebo iba vývoz do jedného alebo dvoch členských štátov.
Uvedená voľba minimalizácie vystavenia sa nákladom a rizikám spojeným s cezhraničným obchodom má za následok stratu príležitostí pre obchodnú expanziu a pre dosiahnutie úspor z rozsahu.
Obzvlášť sú tým dotknuté MSP.

- = -

(8) Hoci spotrebitelia požívajú vysokú úroveň ochrany pri nákupe zo zahraničia v dôsledku uplatňovania nariadenia (ES) č. 593/2008, právna fragmentácia negatívne ovplyvňuje aj úroveň dôvery spotrebiteľov v cezhraničné transakcie.
I keď niektoré faktory k tejto nedôvere prispievajú, hlavným zdrojom obavy spotrebiteľov je neistota v oblasti kľúčových zmluvných práv.
Táto neistota existuje nezávisle od toho, či spotrebitelia sú alebo nie sú chránení záväznými pravidlami spotrebiteľského zmluvného práva svojho vlastného členského štátu v prípade, že na nich predávajúci orientujú svoje cezhraničné činnosti, alebo či spotrebitelia uzavierajú alebo neuzavierajú cezhraničné zmluvy s predávajúcimi, ktorý nevykonáva svoje obchodné činnosti v členskom štáte spotrebiteľa.

- = -

(22) Vymedzenie pojmu spotrebiteľ by sa malo vzťahovať na fyzické osoby konajúce na účely, ktoré sa netýkajú ich obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania.
V prípade dvojúčelových zmlúv by však členské štáty tiež mali mať naďalej možnosť stanoviť, ak sa zmluva uzavrie na účely čiastočne v rámci a čiastočne mimo obchodnej činnosti príslušnej osoby a ak obchodný účel je obmedzený tak, aby neprevažoval v celkovom kontexte zmluvy, či a za akých podmienok by sa takáto osoba tiež mala považovať za spotrebiteľa.

- = -

(45) V lehote jedného roka, alebo v lehote dvoch rokov, ak si členské štáty zvolia uplatňovanie dvojročného obdobia, by spotrebiteľ mal preukázať iba nesúlad tovaru bez toho, aby bolo potrebné preukazovať aj to, že nesúlad v skutočnosti existoval už v čase relevantnom pre stanovenie súladu.
Na vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa by predávajúci musel preukázať, že nesúlad v danom čase neexistoval.
Domnienka, že nesúlad existoval už v čase relevantnom pre stanovenie súladu, by mohla byť navyše v niektorých prípadoch nezlučiteľná s povahou tovaru alebo povahou nesúladu.
Prvý prípad by mohol platiť pre tovary, ktorých kvalita sa zhoršuje v dôsledku ich povahy, ako sú rýchlo sa kaziace produkty, napríklad kvety, alebo tovar, ktorý je určený iba na jedno použitie.
Príkladom druhého prípadu by bol nesúlad, ktorý môže byť len dôsledkom činnosti spotrebiteľa alebo zrejmej externej príčiny, ktoré nastali po tom, čo bol tovar dodaný spotrebiteľovi.
Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, spotrebiteľ by nemal mať povinnosť dokazovať, že digitálny obsah alebo digitálna služba nebola v súlade počas príslušnej doby na stanovenie súladu.
Na vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa by predajca mal preukázať, že v danej dobe bol digitálny obsah alebo digitálna služba v súlade.

- = -

(71) Je vhodné, aby Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúmala jej uplatňovanie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o prostriedkoch nápravy, dôkaznom bremene, a to aj vzhľadom na použitý tovar a tovar predávaný na verejných aukciách, ako aj o obchodnej záruke výrobcu týkajúcej sa životnosti tovaru.
Komisia by mala posúdiť aj to, či uplatňovanie tejto smernice a smernice (EÚ) 2019/770 zabezpečuje konzistentný a koherentný právny rámec, pokiaľ ide o dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb a tovaru s digitálnymi prvkami.

- = -

keyboard_tab Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK